Sociálne siete priniesli do našich životov mnoho užitočného. Ku informáciám z obľúbených spravodajských webov sa vieme dostať pár kliknutiami. Všetko potrebné – šité na mieru – totiž nájdeme vo feedoch sociálnych sietí. Ak by sme sa v minulosti chceli dostať k informáciám z viacerých novín – napríklad pre väčší prehľad – museli by sme sa fyzicky vybrať do trafiky a kúpiť ich hneď niekoľko. Dnes je situácia odlišná. Obyčajným skrolovaním feedu nachádzame všetko na jednom mieste. Samozrejme nejde o žiadnu novinku. Tento stav pretrváva už nejaký ten piatok. Nie je však všetko také pozitívne, ako sa na prvý pohľad javí a spoločnosť si postupne stále viac začína uvedomovať riziká, ktoré sa s tým spájajú.
Rozkvet dezinformácií
Okrem kybernetických rizík, považujem za jednu z najnebezpečnejších hrozieb aj skutočnosť, že ľudia lenivejú a prestávajú sa zamýšľať nad obsahom – takpovediac len kĺžu po povrchu. Na základe rôznych algoritmov sú nám podsúvané správy, ktoré chceme čítať a aj z toho dôvodu, je pre menej pozorného jedinca náročnejšie spozorovať nevierohodné informácie. Stačí pritom iba jedna toxická stránka a takýto obsah, ktorý ohýba pravdu podľa toho, ako to potrebuje, sa vie objaviť vo feede každého z nás.
Sociálne siete umožnili pochybným webom viesť masovú komunikáciu pre široké, rozptýlené a anonymné publikum. Ak by nebolo sociálnych sietí, nemali by šancu vytvárať obsah s takou vysokou sledovanosťou. Podľa analýzy agentúry Crassus Consulting, počet ľudí, ktorí sledujú dezinformačné weby predstavuje viac ako tretinovú podporu používateľov na slovenskom internete. Smutný údaj, ktorý vypovedá o sile dezinformačných stránok na Slovensku.
Tento problém však netrápi len našu krajinu. Dezinformácie oslavujú úspech aj vo svete. Známa je predovšetkým kauza Cambridge Analytica. Táto analytická firma pred pár rokmi zneužila dáta miliónov používateľov Facebooku, na základe ktorých manipulatívne cielila vybrané správy na určitú skupinu ľudí a snažila sa pozmeniť ich politický názor. Výrazne tak ovplyvnila priebeh prezidentských volieb v USA a brexit (po odhalení musel Facebook zaplatiť päť miliardovú pokutu a britská firma zanikla).
S koronavírusom prišli aj hoaxy
S príchodom koronavírusu sme zaznamenali aj nástup desiatok nových hoaxov, ktoré zaplavili slovenský internet, pričom každý deň sa objavujú ďalšie. Je smutné, že v dobe, ktorú aktuálne žijeme sú niektorí autori stále schopní zneužívať ich dosah na publikum a uverejňovať nepravdivé konšpirácie. Niet sa však čomu čudovať. Ľudia neveria klasickým médiám a hľadajú pravdu niekde inde. Veľa z nich zakotví práve na stránkach, ktoré im „tu jedinú a skutočnú pravdu“ radi ukážu – výsledkom je informačný chaos.
Dezinformácie sa šíria na vlne emócií, a tak nie je prekvapením, že využívajú súčasnú situáciu vo svoj prospech. V kombinácií s tým, že v našej krajine sú populárne medicínske hoaxy a správy spochybňujúce prozápadne ukotvenie Slovenska, je ideálny čas na vznik takéhoto obsahu. Mohli sme si už napríklad prečítať o tom, že koronavírus je americká biologická zbraň, že za šírenie vírusu môžu migranti, alebo že novú epidémiu možno „spláchnuť" pravidelným pitím vody.
Čo pomôže?
Charakter doby nám prezrádza, že teraz viac ako kedykoľvek predtým, je dôležitá schopnosť kriticky myslieť. Hovorí sa o tom neustále, ale čo to znamená v praxi? Je najvyšší čas začať využívať internet zmysluplne a nebyť len jeho pasívnym príjemcom. Oplatí sa sledovať médiá, ktoré pracujú s verifikovanými informáciami. Overovať si zdroje však môže každý používateľ. Základom je pozrieť sa či konkrétny článok má uverejnené meno autora, prípadne na aké zdroje sa autor v článku odvoláva.
Do boja proti konšpirátorom sa môže po novom pustiť tiež vláda. Viacerí jej predstavitelia pred voľbami tvrdili, že štát musí začať bojovať proti dezinformáciám. Vládna strana SaS dokonca navrhovala pokuty za šírenie nenávistného obsahu. Ak však budú politici poskytovať rozhovory týmto webom aj naďalej – čo vedie k ich legitimizácii v spoločnosti – je to kontraproduktívne.
Liekom proti dezinformáciám a manipuláciám môže byť takisto zvyšovanie mediálnej gramotnosti napríklad formou školských reforiem. Pomôcť vie paradoxne aj Facebook, ktorý v spolupráci s medzinárodnou tlačovou agentúrou AFP len nedávno začal odhaľovať a penalizovať tvorcov falošných správ na Slovensku a Česku. Do akej miery budú jednotlivé riešenia efektívne ukáže až čas. Zatiaľ treba rátať s tým, že dezinformačné stránky ešte nejakú dobu nebudú strácať na sile.
Pozn.: Blog je vypracovaným zadaním o mediálnej manipulácii na predmet Mediálna produkcia. Autor príspevku je študentom UCM.
Foto: pixabay/memyselfaneye